26. marca 2016

Katakomby v Kováčove


Kolujú legendy...

Katakomby začali budovať ľudia z okolitých obcí ako úkryty pred Turkami. Tieto neskôr využila nemecká armáda a rozšírila ich o niekoľko, údajne až o osem, poschodí. Mali by ich využívať ako úkryty pre vojsko a muníciu. Podľa iných zdrojov by tu mali umiestňovať pohonné hmoty, ktoré sa prepravovali loďami od Čierneho mora cez Rumunsko po Dunaji alebo železničnou dopravou. Niektoré legendy vravia, že by katakomby mali byť prepojené popod rieku Dunaj...


Poďme sa tam teda pozrieť...

25.marec 2016 – Veľký piatok
Ráno teplomer ukazuje 3°C, je polojasno a vyzerá, že dnes bude pekne. Čaká ma cez 200 km. Vyrážam na juh Slovenska do obce Kováčov. Pozrieť si katakomby, ktoré tu vraj vybudovali Nemci počas druhej svetovej vojny... Navigácia ma v Kováčove nasmeroval doľava, no v zákrute som zbadal zákaz vjazdu a tak odbáčam na plac rovno za zastávkou. Nachádzam sa v najsuchšej a najteplejšej oblasti Slovenska, pod Burdou medzi sútokmi Hrona a Ipľa s Dunajom. Kontrolujem teplomer. Ukazuje 11°C.
Idem si obzrieť okolie  a zavolať Mirovi, či som tu správne. Miro má pred sebou ešte zhruba pätnásť kilometrov a tak si idem obzrieť okolie. Zisťujem, že zákaz vjazdu vlastne nie je ani zákazom, ale vandal čas si pohral s číslami na zákazovej značke vjazdu automobilom nad 4,8m... O kúsoček ďalej je železnica a za ňou dom sociálnych služieb, kde na mňa spoza brány mrká staršia pani. Držiac kľúče strážiac kľučku brány mi dáva najavo, že počká než prídem. Ukazujúc jej chrbát, posielam odpoveď, že nemám v úmysle prejsť poza bránu...

vlaková zastávka

Dorazil Miro. Čas 12:15 h. Balíme veci a vyrážame po červenej značke popri novo osadenom ozname. Tabuľa vraví, že sa nachádzame v národnej prírodnej rezervácií. Ešte pred nedávnom tu bola československá tabuľa  chráneného územia. Značka vedie skrz ľahko rozpoznateľnej ruiny dajakej zabudnutej stavby. Odbáčame mimo značky a držíme sa plota domova sociálnych služieb. Prechádzame popri neudržiavanej kaplnke k dolinke. Tu sa po pravej strane modeluje citeľná halda, po ktorej pravdepodobne odvážali vyťažený materiál. Po pár metoch sú už zreteľné vchody do podzemia. Po obzretí si okolia sa prezliekam a vchádzame dnu. Prichádzame do väčšieho priestoru, kde sa chodby križujú. Ideme najprv doprava, kde má miestnosť tvar nepravidelného oblúka. V stenách sú ešte viditeľné otvory po umiestnení trhavín.
 
dolinka - vchod - vodou vymletý "kaňon"

diery na trhaviny

Pokračujeme najprv rovno kde nachádzame zavalené komíny a následne koniec chodby. Vraciame sa teda k prvej križovatke a pokračujeme smerom dole rovnobežne s dolinkou. Zisťujeme, že chodby sú razené v pravidelných tvaroch, ktoré sa opakujú. Nachádzame pozostatky výdrevy ako i zachovalú osadenú plošinu. Ako sa neskôr ukázalo, bola jediná, ktorá tu zostala. Po prvých metroch bolo jasné, že sa tu nikdy nič neskladovalo. Chodby totiž zostali nedokončené a všade sú hromady nevyvezenej kamennej sute. Celý systém pripomína banské dielo. No nie je tu čo ťažiť. Mimo vyvrenín, zmiešaných tufov rôznej brekcie, pieskovca a žíl dajakých ílov, tu nie je nič. Všimli sme si i zopár žil čierneho sfarbenia, no nevenovali sme im bližšiu pozornosť. Chcel som si objekt najprv prejsť a potom sa vrátiť k fotografovaniu detailov. Pôvodne som chcel katakomby zamerať a bral som si so sebou DistoX. Napokon som si povedal, že nemusím mať hneď všetko na jeden šup. Dobre som urobil. Všade je veľa železa, v podobe zvyškov koľajníc, klincov či kramle a tak by meranie trvalo dlhšie.

pozostatok úzkorozchodnej koľajnice - zával v komíne

plošina

Keď už sme mysleli, že sa ďalej nedostaneme, pretože sme v poslednej chodbe narazili na zával, rozhodol som sa ho prekopať. Po pár odvalených kameňoch, nakúkam dnu. Cez väčší balvan som nevidel, no vpravo i vľavo chodba nepokračovala. Zdanie však citeľný prievan neoklamalo. Uvoľnil som ešte jeden blok aby som nazrel ďalej ponad zavadzajúci balvan. Chodba naozaj pokračuje. Preliezame ku zavalenej križovatke, kde je z komína vysypaná suť. Mimo sute sa tu nachádza pekná žila červeno sfarbeného mastného ílu (aspoň myslím). Napravo je vidieť pokračovanie vyššej chodby a tak ideme prv pozrieť vľavo. Chodba opätovne končí závalom. Po prvom úspechu mi to nedá a tak kopem i tu. Netrvá dlho a vliezam dnu. Komín je 6-8m vysoký. V komíne je konopné lano a hrubší špagát na ktorom sa niekto učil viazať uzly. S Mirom usudzujeme, že nemá význam niekam liezť, keď nevieme ako je lano hore uchytené. Či nie je poškodené alebo uvoľnené. Ďalším presvedčivým argumentom je druhá návšteva katakomb spojená s hlbším prieskumom, ktorú ešte mám v pláne...
Vraciame sa ku križovatke a pokračujeme napravo. Chodba je o niečo vyššia ako tie doteraz. Už netreba mať sklonenú hlavu. Cez ďalšie križovatky prechádzame k najväčšej miestnosti tohto objektu. Má tvar obdĺžnika. Na jeho konci je násyp, po ktorom sa dostávame na poschodie. Tu sa však na jednej strane chodba končí závalom s drevenou výdrevou, ktorá pravdepodobne smeruje von a na druhej strane je ukončená razenou štolou. Všade nachádzame meračské body. Poväčšine ide o červene sfarbené body ako i o kovové body osadené v stenách. Inde sú to farbou namaľované čísla s čiarou. Tie udávajú hodnoty v metroch. Vraciame sa na násyp. Ten pravdepodobne uzatvára chodbu pokračujúcu ďalej. Na druhej strane miestnosti sa charakter chodieb mení. Chodba je užšia a výrazne klenutá. Mení sa tu i spôsob razenia. Po stenách sú viditeľné znaky po ručných nástrojoch. Na kamenných blokoch sú tiež vytesané poličky akoby tu chceli niečo odkladať alebo upevniť dajakú výdrevu... Tu by sa mohol potvrdiť názor Alexandra Lačného, že tu pôvodne boli ručne vytesané úkryty, ktoré tu vytvorili miestny obyvatelia pri ochrane pred Turkami. Nemci tak mohli využiť ich vchody a pokračovať v razení.
Pri prieskume odbáčame do poslednej nami neprejdenej chodby. Na konci je viditeľné svetlo. Chodba vyúsťuje na povrch a tak ideme von. Vonku som si spomenul na vzorky hornín, ktoré som si chcel zobrať cestou naspäť.  Mrzia ma miesta, ktoré som chcel vyfotografovať. Mávnuc rukou zanechávame katakomby za sebou. Chcem sa ešte pozrieť do diery, ktorú som zbadal popri chodníku cestu k štólam. Mala by to byť Sašom spomínaná umelo vytvorená chodba v pieskovci.

vchod 

Otvor je však priúzky aby som sa bez problémov dostal dnu. Svietim tmu a vidím, že sa chodba rozširuje. Z ústia vyberám lístie a zeminu. Pomáham si aj nohami keď zeminu zašliapavam do útrob dutiny. Na po prvé to nejde. Po druhom pokuse o rozšírenie usudzujem, že bude lepšie vliezť dnu po chrbte. Kúsky zeminy mi padajú do pusy i nosa. Najhoršie je keď sa otáčam a padá mi to do uší. Nie je nad pocit, kedy máte cudzie telesá v ušných kanálikoch J. Obchádzam zával. Chodba sa postupne zdvíha. Charakter týchto chodieb je odlišný od prv navštívených katakomb. Tieto sú vykopané v pieskovci jemnej zrnitosti. Kopanie tu išlo oveľa ľahšie. Po stenách sú vyškrabané mená s dátumami poslednej návštevy. Svoje zastúpenie tu majú roky šesťdesiate, osemdesiate i posledné milénium... Chodby sú úzke, no miestnosti majú šírku asi poldruha metra. Pri návrate si ešte všímam plazivku uklonenú asi pod 20° uhlom smerom dole. Zo stropu je tam už čosi popadané a tak nepokračujem ďalej. Miro je vonku sám a tak ho nechcem nechať na pospas záchranárskym zložkám. Vyliezam von. Pri prezliekaní zisťujeme, že sme vo vnútri podzemia strávili okolo troch hodín. Zvažujeme teda návrat k autám alebo si ešte pôjdeme pozrieť okolie. Vyhráva okolie.
Chceme ešte nazrieť do komínov, ktoré by mali vyúsťovať niekde na povrch. Všímame si narušenosť terénu a obdivujeme prvosienky. Pokračujeme stále po červenej. Popri chodníku sa objavuje val. Nie je dlhý, no je pravdepodobne umelo vytvorený. Na jeho konci sú zreteľné pozostatky menšieho zákopu. Vzhľadom na polohu, možno guľometného hniezda. Komíny sme už nenašli. Asi sme sa mali odkloniť od červenej a ísť po starej ceste. Červená značka pokračuje ďalej, no mne sa zdá, že nevedie tam kam by sme sa chceli ešte pozrieť. Z parkoviska som na kopci videl nejaký monolit. Miro vravel, že by to mala byť rozhľadňa. Odbočujeme zo značky a mierime naspäť. Cestou fotografujem zákonom chránený Hlaváčik jarný. Je ho tu s fialkami a prvosienkami pomerne dosť.

Hlaváčik jarný

Už sa zdá, že som mal vidiny, no o chvíľu sa monolit prediera spoza zarastenú vegetáciu. Po príchode bližšie je zrejmé, že nejde o monolit. Stavba pripomína pomník. Nevieme či ho postavili nemecký alebo ruský vojaci, no stavba v podobe ihlanu tu už stojí pomerne dlho. Znak či tabuľu už dakto ukradol. Možno tam bola hviezda a možno i hákový kríž. Z vrcholu je pekný výhľad na ostrovy ako i k sútoku Ipľa a Dunaja. I Ostrihomská bazilika si pomedzi konáre prediera pohľad.


 

Pomaly schádzame dole, kde si vo svahu všímame vodný zdroj. Pokračujúc dole prezeráme zbytky zabudnutých stavieb. Miro si však všimol ďalší vchod do útrob kopca. Pri vstupe je vidieť, že tu bol uzamykateľný vchod. Chodba sa za vstupom lomí vľavo, potom vpravo a následne sa ešte dva krát zalomí. Ďalej nasleduje asi päť metrov dlhá miestnosť. Na konci je vidieť, že bola vytvorená odstrelmi. Pri písaní tohto článku ma napadá, že by miestnosť mohla slúžiť na uskladnenie munície či trhavín čomu by nasvedčovalo zalomenie chodby pre zmiernenie prípadného výbuchu.


Schádzame dole k autám a vieme presne to čo na začiatku – nič. S určitosťou však vieme povedať, že objekt nebol dokončený. Potvrdzuje sa čo napísal Alexander Lačný. Sú tu dva rozdielne typy katakomb. Jedny boli vybudované ako úkryt, či už pred Turkami, či niekým iným a druhé, nedokončené. Pre stav objektu vylučujeme i uskladnenie munície. Čo sa týka uskladnenia PHM, tak veľkosť objektu nezodpovedá možnostiam, ktoré by spĺňali potrebné kapacity pre uskladnenie. Objekt je malý. I po dokončení by pravdepodobne nespĺňal potrebnú kapacitu, hoci doprava PHM po železnici by nebola nereálna. V minulosti bol v Kováčove aj prístav. I tak mi preprava PHM po Dunaji proti prúdu nepripadá dosť reálna. Nie som však odborník.  
Bane resp. ťažba tu tiež nepripadá v úvah, pretože nie je čo ťažiť. Podlažia ktoré by smerovali dole hlboko pod úroveň terénu sa nepreukázali a to, že by mali byť chodbami prepojené oba brehy je technicky nemožné. Potvrdilo sa však, že objekt má viac ako jedno podlažie. No osem podlaží by som vylúčil. Možné by to bolo iba ak by chodby pokračovali viac na severovýchod. Pokiaľ sa nenájdu žiadne záznamy o budovaní objektu v Kováčove, môžeme sa len dohadovať na čo mohol byť objekt pripravovaný. Osobne si myslím, že v čase razenia chodieb to malo Nemecko už spočítané. Koncom vojny sa snažili o zvrat a na to im mali slúžiť strely V-1 a V-2. Vybudovaním takejto základni na strategickom bode, by mohol Nemecku pomôcť. Otázne je či budovali aj ďalšie takéto základne. Strely v tej dobe mali dolet asi 300km a tak by takýchto základní muselo byť viac... Dumajuc sa blížime k zaparkovaným autám.

Pri autách nás oslovil dedko postávajúci na zastávke autobusu. Nerozumeli sme mu. Dedko ako by pomalšie prepínal audio stopu na slovenčinu, napokon povedal „hodín, koľko je hodín“. Bolo o desať minút päť. „Idete cez Štúúúrovo?“ Spýtal sa. Kontroval som, aby som skrátil čas: „Chcete odviesť do Štúrova?“. Dedko kývol hlavou. Rozlúčil som sa s Mirom, pripol dedka o sedadlo spolujazdca a vyrazil domov. Dedko mi prezradil, že má osemdesiat dva rokov a na zastávke mu už bolo zima. Čakal na autobus skoro dve hodiny a žiadny nechodil. Nie je divu keď je veľký piatok. Vysadil som ho pred domom a pokračoval v ceste domov. O katakombách nemal ani šajnu...

Akcie sa zúčastnili Miroslav Kubin a Marek Velšmid

Galériu k článku vo vyššom rozlíšení nájdete tu:


autor: Marek Velšmid

zdroje:
http://www.speleott.sk

3 komentáre:

  1. Oplatí sa mrknúť tento dokument - je tam aj 3D model celého objektu - mnohé napovie
    https://www.youtube.com/watch?v=3g6YfDzFoKk

    OdpovedaťOdstrániť