10. apríla 2017

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch - Píla II. (alebo ako sme vykopali zlatú baňu)


Zdá sa mi, že dni plynú čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Ešte nedávno sme mrzli cestou do práce a teraz sa už varíme v autách. A opäť tu máme víkend. Nie je síce podľa očakávaní. Teploty klesli až o desať stupňov, k desiatim a ešte aj prší. Nie je  očakávaný, ale je v očakávaní. Prešiel totiž už rok čo sme na Píle pátrali po zabudnutej jaskyni. A teraz je to tu. Víkend cez ktorý odhalíme dávne tajomstvo...


 Doma ešte  balím veci, snáď na nič nezabudnem. Stravu a pitný režim už zaistil supermarket, tak sa  nikde nezastavujem. Stretávame sa na základni u Alexandra Lačného na Majdane. Cez hory to mám kúsok. Dobre to poznám  a tak o pol hodinku môžem byť už na chate. Stromy ešte plne nezazelenali a tak obdivujem doliny na druhej stane Malých Karpát. Myslím, že som si nikdy neuvedomil aké sú krásne. Ako som si nemohol nevšimnúť ich nádheru. Ups, musím dávať pozor na cestu. Prešiel som cez jednu jamu, ktorú vykúsal spoločník čas.
Okolo pol siedmej volám Sašovi a overujem polohu chaty. 18:40 parkujem auto a o chvíľu už nosíme matrace a stôl s lavicami aby sme mali na čom sedieť. Prichádza Tomáš Lánczos a Martin Baľo. Na to prichádza Libor Budík. Poukladali sme zopár dosiek, upratali a šup ho dole na chatu Majdan. Vraj majú dobrú polievočku z medvedieho cesnaku. Prichádzame už neskoro. Zatvorené. Skončili sme však v krčmo-potravinách, kde sme si dali dobrý guláš vo forme polievky a po pivku a vrátili na chatu. Rozobrali sme ešte jaskyniarsku tematiku a išli spať...

Doma som si zabudol spacák a tak som spal bez neho. Ráno stávam otlačený od matracu, no prekvapivo svieži. Asi tá nedočkavosť. Počasie nám praje, aspoň neprší. Vyrážame na Pílu. Stretnúť sa máme o 9h pred obecným úradom, no prichádzame s desiatimi minútami k dobru. O nedlho prichádza Martin Kočkovský, Peter Magdolén, Miloš Vaško a Karol Pukančík. Maťo Ševčík trocha mešká a tak ideme napred. Bagetami ešte skúmam lokalitu, ktorú v januári navštívil Sašo spolu so starostom obce Péla, pánom Mičúnekom. Termo kamerou pri vonkajšej 12° teplote pod nulou merali otopené,resp. nezasnežené, miesta v tomto starom lome. Miesta vykazovali teploty okolo 5-6°C pod nulou. No na tomto mieste, kde sme s Magdolénom naprútikovali najlepšie možné miesto, sa teplota vyšplhala takmer nule. Ostatné lokality už nevykazovali výrazné rozdiely teplôt ako táto. Musím ešte spomenúť, že tu prebiehal aj výzkum s georadarom, ktorý tiež zorganizoval Alexander lačný. Tento výskum však nič nepotvrdil.

Vercajchu je dosť a tak Sašo navrhuje naprútikovať ešte jednu lokalitu, kde by sa dalo rýpnuť . Behám po okolí, no nič nevykazuje nezvyčajnú odchýlku od normálu. Samá voda. Jedna lokalita mi ukázala poruchu. Meriam hĺbku a diagnostikujem asi šesť metrov. Nevidím tu však žiadnu skalu, ktorej by sa dalo chytiť. Pán však minulý rok vravel, že to bola len diera v zemi. Vraciam sa dole kde všetci očakávajú zázrak. Kope sa bez prestávky, všetci sa striedajú a jedno vedro nosia takmer dvaja. Kdo skôr chytí, ten ide J



 Neprešli ešte ani dve hodiny a už sa niečo črtá. Diera to však nie je. Naopak. Vyzerá to ako by tam ležal balvan. Sašo podľa polohy konštatuje, že neleží náhodne, ale korešponduje so skalou uloženou vedľa. Že to bude súčasť skaly.  Sašové slová potvrdzuje až neúspešný pokus o obkopanie balvanu. Sklamanie vystriedala nechuť do roboty, ktorá sa prejavila po presune na druhú naprutikovanú lokalitu. Po vypršaní eufórie, vypršala i nálada. Magdolén sa nám dakde zatúlal a tak sme debatili. Karol Pukančík navrhol alternatívu. Vykopať baňu resp. k nej zrútený strop. V bani sa ťažili vzácne kovy - zlato a striebro (Z bezpečnostných dôvodov bližšie lokalitu ďalej neuvádzam) Ako odmenu ponúkol exkurziu po jednej bani v okolí. História sa opakuje a tak sme ako minulý rok, tak i tento išli ukončiť akciu do bane.



Lokalitu načal Karol. Naprútikoval som hĺbku šesť – sedem metrov. Podľa mojej polohy a polohy hĺbenej sondy by mala byť hlboká 2-3 metre. Následne som išiel prútikovať okolie, kde sa ukázalo, že by baňa mala mať dve odbočky a šírka mohla byť cca 2,5m.
Ako na predošlej lokalite, i tu sme sa intenzívne striedali. V hĺbke cca 1,2m sa mi po pravej strane sondy ukázala neočakávaná hornina - oranžový piesok.  V hĺbke cca 1,6m, kde Matejovi už skoro netrčala hlava zo sondy, som mu podal bagety. Niekto prišiel s nápadom zmerať  hĺbku priamo v sonde. Bagety odpovedali asi meter. Od tejto chvíle to už bol vždy len asi meter. V tej chvíli sa obliekam do kombinézy, že o chvíľu idem dnu. Šťastie treba štekliť J. I slniečko sa občas ukáže, tak prečo nie baňa.

Už bol takmer meter vykopaný a chuť do kopania sa strácala. Nikto nedúfal, že sa dostaneme dnu. Idem dole a rozširujem sondu sledujúc uloženie horniny. Sašo už avizoval, že by sa mal zmeniť smer viac doľava od oranžového piesku, ktorý je pôvodnou horninou. Rozširujem smer vľavo. Na povrch hlásim striedajúce sa vrstvy  bledšej brekcie striedajúc sa  s černozemou.  Po pravej strane sa mi nezdá narušená kamenistá hornina ako by stena bane.
Vystriedať sa ponúkol Matej. Než však začal kopať podali sme mu pajser. Doporučujem vodorovné prerážanie v smere výkopu. Matejovi pajser asi po cca 40cm preniká dnu. Srdičko poskočilo. Otvára dieru. Zatiaľ neprieleznú, no je vidno, že sme tam. Striedam ho opäť a rozširujem úžinu, aby som mohol preliezť. Chcem ísť dnu, no trocha ma zneistili Karolove slová o nutnosti vyvetrania radónu. Hmm, nevieš na čo umrieš a lezime dnu. Z vnútra čumím na dieru. Keby sme výkop urobili len o pol metra inde, neprekopali by sme sa. Asi to chcelo Matejovú šikovnú ruku chirurga a pajser. Maťo lezie hneď za mnou.




Pred nami sa otvorila baňa, ktorú už takmer 100 rokov nikto nenavštívil. Odhad 17. Storočie, možno aj staršia ručne vykresaná baňa – kresanica. Prechádzame cez vodu a obdivujeme chodbu. Vchádzame do odbočky na ľavo, ktorá sa po cca 30 metroch stáča a tvorí akúsi zákrutu. Za zákrutou je krásna úpadnica (šikmo dole uložená chodba), ktorá má takmer 30 metrov. Nedosvietime úplne na koniec, pretože to vyzerá ako by ešte ďalej pokračovala. Chceme ísť dole a tak musíme pre lano. Ešte sme však neboli na konci a tak pokračujeme chodbami  ďalej. Tu sa však výrazne mení hornina na ílovce. Chodba stúpa smerom na hor, no po pár metroch končí. Zopár záberov, video a ide sa von pre lano. Vonku sa dozvedám, že musíme ísť a tak sa delíme na dve partie. Jedna ide pre lano a preskúma dno úpanice a druhú, ktorá bude netrpezlivo očakávať, čo je ďalej. Okolo 20 hodiny, kedy vyliezla von prieskumná skupina, sa dozvedám, že úpadnica je cca 32 metrov dlhá. Sklon chodby je cca 65°. Po dvadsiatich metroch sa sklon mení asi na 80° a po cca 10 metroch končí. V časti lomiacej sa úpadnice je ďalší obzor (poschodie). Ak sa to však obzorom môže nazvať. Chodba sa asi po poldruha metri  zalomí a vracia proti úpadnici, kde asi po desiatich metroch končí.

              

V dokumentácii z medzivojnového obdobia sa uvádza, že baňa slúžila na ťažbu zlata, striebra a olova. V štôlni sme zatiaľ našli len stopy po hematite resp. jeho šupinkové néteky - spekularit.
Ako hovorí Matej, výskum dosť pochybuje o náleze vzácnych kovov i keď v "úvode" výskumu je zmienka, že sa v tomto okolí ťažilo aj zlato s výťažnosťou rudy 0,5-1g na tonu.
Hľadanie zabudnutých jaskýň nevzdávame, naopak. Nad Pílou pod hradom Červený kameň, by sa mala nachádzať ešte jedna rozsiahlejšia jaskyňa, ktorá je uvádzaná vo viacerých turistických sprievodcoch. A naše sklamanie z Píly bolo predsa len odmenené krásnou kresanicou, ktorá nás ako jaskyniarov nesmierne utešila.

 Marek Velšmid

súvisiaci článok: 

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch I.

2 komentáre:

  1. V oblasti su zname tieto dve bane:

    https://www.freemap.sk/?l=18393-6980

    OdpovedaťOdstrániť
  2. znamych bani je tam viac...
    http://mapserver.geology.sk/sbd/

    OdpovedaťOdstrániť