Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch III. – Doľany

alebo ako sa sv. Leonard bez pasu dostal pod zemou z FR do SR

Vyrážame hneď z rána. Z Jarom sme dohodnutí., príde pre mňa o pol deviatej a tak s báglom stepujem pred barákom. Bolo pod mrakom a teplota sa po studených ránach konečne vyšplhala na 9°C. Pršať hlásili až okolo 14h a tak máme dosť času niečo vykopať. Jaro trocha meškal. Veď cez hory to máme len na skok. O pol desiatej si už obzerám terén a vstup do jaskyne. Kolegovia tu už zopár akcií odrobili a tak sa mi lepšie plazí. Ide o pseudokrasovú jaskyňu. Steny tvoria vápencové zlepence...

Čo nás však privádza k jaskyni, keď vieme kde sa nachádza, nie je samotná jaskyňa, ale príbeh s ňou spojený. Ale poďme pekne od začiatku. 
Obec Doľany, ktorú ešte domáci po starom volajú Ompitál, má niečo okolo tisíc obyvateľov. Nachádza sa, ako my „Záhoráci“ vravíme, na druhej strane Malých Karpát. Na východnej strane neďaleko Červeného kameňa. Ferdinand Dúbravský (spisovateľ, redaktor, učiteľ 1850-1926) ju v publikácií Malé Karpaty a Biela hora, turistická úprava po juhozápadnej časti prebudeného Slovenska z roku 1910, opísal takto:
„Pútnické starodávne mestečko s pekným farským kostolom, nádhernou kalváriou a kaplnkou sv. Lenharda, ktorý tu žil a pracoval. V kostole sú mnohé pamiatnosti; v mestečku len starobylá mostecká väža. Za mestečkom na kopci je starobylý kostolík a nedaľako jaskyňa sv. Lenharda, ktorý ju obýval.”

O Leonardovom pôvode vieme, že sa narodil do šľachtickej rodiny vo Francúzku koncom piateho storočia. Ako chlapec bol vychovaný na dvore krála Chlovdika I., kde dostal všeobecné kresťanské vzdelanie a bol pokrstený od arcibiskupa Remigia z Remeša. Král Chlovdvik I. bol vraj jeho kmotor. Leonard však službu kráľovi vymenil za službu Bohu. Bol známy starostlivosťou o chorých, exorcizmom a oslobodzovaním kresťanských väzňov. Legend o ňom je viac, no nás zaujímajú legendy o jeho živote spojené s jaskyňami. A tých je tiež niekoľko. Cez prechod jaskyňami z Plaveckého Podhradia do Častej až po cestovanie po jaskyniach z Akvitánie (juhozápadná časť Francúzka) do Doľan. Nechcem spochybňovať nikoho, ale ľudia tomu fakt verili. I Ferdinand Dúbravský pravdepodobne nepochyboval. V zmieňovanej publikácií nájdeme stať:
„V okolí Rachšturmu je mnoho jaskýň a podzemných dier; mnohé z nich sú krápnikové, iné plné horských krištálov, avšak neupravené, ťažko prístupné a nie každomu známe. Ba stalo se roku 1864, a či 1865, že istý hájnik s jedným spolčníkom, v podzemných chodbách zablúdili, a len len náhodou dostali se do chodby, ktorá ích až na druhý deň vyviedla, až na východnej strane hôr, pri mestečku Častá, vo vzdialenosti 5 hodín cesty.“

Rachšturm - Roštún je tretí najvyšší vrch v Malých Karpatoch, terajšia Vápenná nad Sološnicou. Ani o tom nerozmýšľajte, je to nemožné. Na iných stránkach v spojení s Leonardovou jaskyňou uvádza:
„Táto jaskyňa je spojená s krápnikovou jaskyňou pod Červeným Kameňom, a s jaskyňou pod plaveckým zámkom, tiež i s krištálovou jaskyňou pod Rachšturmom. Veď medzi zázraky sv. Lenhardta patrí i to, že bez toho, že by bol svoju jaskyňu opustil, ocitnul sa naraz v Sološnici, druhý raz v Častej, inokedy zase až ve Stupave a na mnoho iných miestach. Pravda, tieto zázraky veľmi utrpely, keď r. 1864., či 1865., tí, pre pojednávaní o Rachšturme spomenutí dvaja zblúdilci, vyšli podzemnými jaskyniami a chodbami až na tejto strane von a takto spojenie všetkých tých jaskýň dokázali“

Radšej už v legendách nepokračujem, lebo sa nájde niekto, kto to okrem Chucka Norrisa, tiež dokázal. Vráťme sa však k jaskyni svätého Leonarda. K prieskumu jaskyne sme sa dostali na požiadanie starostu obce Jozefa Mruškoviča, ktorý požiadal náš jaskyniarsky klub o pomoc. Pamätníci vravia, že tam bol zamurovaný dajaký vchod, mreža a plazili sa po blate až k prameňu vody. Zamurovaný vchod sa nám už podaril objasniť. Po výkopových prácach, na predošlých akciách, sa podarilo odstrániť z jaskyne sedimenty ktoré odkryli pôvodnú stenu kaplnky, ktorú k jaskyni pristavili niekedy na prelome 14. a 15. storočia. Jej juhozápadná strana nadväzuje na prírodnú jaskyňu s prameňom. Kaplnka bola pôvodne menších rozmerov, no v 17. storočí k nej bola pristavená bočná severná loď obdĺžnikového pôdorysu. Až koncom 19. storočia pribudla predsieň s lurdskou jaskyňou. 

Tu sa dostávame k ďalšiemu bodu a to k mreži. Mohla by táto mreža chrániť prameň pred nechceným vstupom? Nie je to vylúčené. Práce na lokalite stále pokračujú. V sienke, ktorá má už dnes hĺbku 2 metre je stále čo kopať. Vykopalo sa tu už niekoľko kubíkov a černozeme, čo nám vraví, že do dna máme ešte ďaleko. Naopak zadná zúžená časť jaskyne dosiahla svoju maximálnu výšku jeden meter. Treba tu však odkopať ešte jeden smer, ktorý by nám mohol napovedať čo bude ďalej. V závere jaskyne sa našlo mimo odpadu veľa starej rozbitej keramiky, ktorá nejavila žiadne známky pravidelného usporiadania či celistvosti. Neobjasnenou záhadou tiež zostáva okrúhli pliešok striebornej farby, ktorý na mňa vykukol z nahrabanej sute. Na pliešku bol vyrazený maďarský znak aké sa razili na niektoré mince z Rakúska-Uhorska. Svetlo mi už ku koncu len žingrilo a tak som pliešok vložil do vrecka, že ho vonku preskúmam. Medzi kopaním som na neho zabudol a na konci akcie som ešte jaskyňu zameral. Pri prezliekaní som si na pliešok spomenul, no v mojom vrecku už nič nebolo. Doma na internete som googlil a našiel obrazce, ktoré by zodpovedali pliešku. Mohlo ísť o vzácny denár alebo toliar Ferdinanda III. zo 17. Storočia. Na mincu bol však pliešok pritenký. Snáď sa jednalo o obyčajný pliešok, ktorý sa prilepil na dno keramiky a neskôr odpadol...

Opäť platí: Kopať sa dá a tak jaskyňu ešte neopúšťame. Treba sa dokopať k už spomenutej mreži a prameňu. Potom to môžeme zabaliť a povedať, že sme dosiahli čo sa očakávalo. A možno sa aj prekopeme do Sološnice!


Na akcii v jaskyni sa zúčastnili: Jaroslav, Marián a Kubo Butašivci, Milan Kovačič + vnuk Juraj, Marek Velšmid a samozrejme starosta obce Doľany Jozef Mruškovič


Minulé akcie: Butašovci, M. Grúz, J. Kovárik, D. Kravčuk

Celú fotogalériu si môžete pozrieť tu

Autor: Marek Velšmid, foto mobil autora

Predchádzajúce časti:

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch I.

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch II.