Katakomby Kolta - Maračalád

Katakomby Kolta - Mariačalád 14.2.2025-16.2.2025 

V apríli 2024 dostávame informácie, že v oblasti Kolta, sa na poliach prepadávajú poľnohospodárske stroje. “Tento rok sme sa už tri krát prepadli”, píše v správe p. Seszták. Našiel si nás podľa príspevku z roku 2012, kedy sme tiež dostali námet na preskúmanie podzemia do oblasti Marianskej čeľadi v katastri obce Veľké Lovce…

Pán Seszták sa dopytoval na mapové podklady, pretože sa hovorí, že chodby vedú až pod Pustý kostolík za obcou Kolta. Pustý kostolík sa vraj “prepadol” a zostal z neho len kríž.

Do podzemia v Maričaláde sa pokúsilo dostať zopár nadšencov, no p. Igor ktorý nás oslovil  tam už vraj bol. Dostal sa tam cez prepadnutý otvor v blízkosti kláštora. Žiaľ p. Igor musel na záskok do práce. Prepady sme našli, no otvor tam už nebol. Naše odhodlanie prekopať sa po chvíli schladilo množstvo odpadu ako použitých plienok z nejakého hospicu alebo z domova dôchodcov. Mapku som vtedy vyhotovil iba zo známej zavalenej pivnice pod kláštorom…

Podľa množstiev fotografií a videí p. Sesztáka ma prepady v katastri obce Kolta zaujali. Bol som odhodlaný sa do tejto  oblasti vrátiť a pozrieť sa na údajne katakomby, ktoré tu starší ľudia spomínajú mladším generáciám. Termín som volil na najchladnejší mesiac v roku - február. Zem je vo februári premrznutá a ľahšie sa hľadajú otopy. Po poli sa tiež lepšie pohybuje a nie je zarastené plodinou, kde by sa tieto miesta ťažšie hľadali…

Kolta - vytipované prepady

Chladný vzduch ešte umocňoval vietor a prvý prepad, zo zoznamu GPS bodov, nevyzeral vôbec vľúdne. Plytko prepadnutá ornica veľkosti niečo cez 2 m2 s najväčšou hĺbkou na jej severnej strane, cca 30 cm, bol prepad sklamaním. Na rad prišla termokamera, ktorá ukázala o niečo vyššie teploty ako na povrchu a tak sme dieru prešťuchli. Termokamerou bolo vidno teplejší vzduch a tak sa dal Stano do kopania. Aby sme nestrácali čas, vybrali sme sa autom ku ďalším vytipovaným bodom, ktoré som našiel cez mapu tieňovaného povrchu (LIDAR). Keď tu v čase skenovania aj nejaké diery boli, teraz po nich nezostala žiadna stopa. Zostali nám ešte tri body. Prepad pri stožiari, prepad medzi stĺpmi a prepad vo vinohradoch. Zamierili sme teda ku stožiaru. Tento prepad nás veľmi zaujal a tak sme sa rozhodli zavolať druhú skupinu, ktorá sa medzičasom presunula ku prepadu medzi stĺpmi. I stadiaľ hlásia pekný prepad. V plytkom prepade sa otvorila len malá diera, akoby diera po králikoch a tak sme ďalší prieskum tohto prepadu ukončili.

Prepad pod stožiarom

Úzky prielez sme museli trochu rozšíriť. Pôvodne asi tri metre vysokú klenbu postupne znižuje piesčitá hlina opadávajúca zo stropu. Pivnica je asi 3,5 m široká a asi 18 m dlhá. Pôvodne bola pivnica dlhšia. Za závalom sa nachádza ďalší priestor, ktorý v minulosti už zasypali keď sa im tu prepadol kombajn. Je možné, že pivnica ktorej dno sa nachádza asi sedem metrov pod úrovňou terénu, bola dva až trikrát tak dlhá. Na konci pivnice, na pravej strane je miernejší svah, ktorý smeruje k povrchu. Pivnica tu mohla vyúsťovať na povrch. Tento otvor mohli neskôr osadiť skružami, ktoré sa nachádzajú popri poľnej ceste práve v blízkosti tejto pivnice. Na opačnej strane pivnice mohol byť tiež vchod a to priamo do budovy. Domnienku umocňuje mapa z rokov 1810-1869 kde na mape vidno niekoľko budov, kde mohlo ísť o dajaký statok. Podľa nápisov na stenách pivnica spadá tiež do obdobia začiatkom 19. storočia kde najstarším do hliny vyrytým rokom je rok 1833. 

Prepad medzi stĺpmi

Predposledný prepad sa nachádza takmer v strede medzi plytkým a najhlbším prepadom. Pivnica bola
oveľa menšia, s rozmermi z čoho je už východná časť zasypaná. K zániku prispelo plytšie uloženie pivnice. Pivnica ktorá mala rozmery asi 2 x 7 metrov (možno i menej) bola vykopaná necelý meter pod povrchom. Do druhej strany sme sa po meraní teplôt za pomoci termokamery, pokúšali dostať aj inšpekčnú kameru. Slúžil nám otvor, ktorý sa nachádza do dvoch metrov východnejšie od prepadu. 

Prepad na terase

Prepad na terase sme si nechali na koniec. Nemali sme presnejšiu lokalizáciu a tak sme si naň nechali najviac času. Ako sa však ukázalo, našli sme ho na “prvý šup”. Prepad naznačuje, že by mohlo ísť o vchod do pivnice, ktorá sa nachádza pod terasou na okraji medze. V prepade sme sa pokúsil pol metra zahĺbiť. Nepodarilo sa nám dosiahnuť voľnejší priestor, ktorým by sme mohli nahliadnuť inšpekčnou kamerou. Prepad by sme museli prehĺbiť v širšom objeme a nie je isté či by sme sa do pivnice vôbec dostali. Práce sme ukončili a ja som ešte vybehol pozrieť poslednú terasu, kde som mal ešte GPS bod z LIDARu, ktorý som si chcel pozrieť. Išlo však len o svah prerezaný občasným tokom, ktorý sa tu môže vyskytnúť po výdatných dažďoch.

Mariánska čeľaď

Takmer po trinástich rokoch sa vraciame na miesta opradené legendami. Množstvá strašidelných videí o duchoch či mníchoch unášajúcich dievčence, ktoré napokon zamurovali do stien kláštora, vzbudzujú u niektorých jedincov strach i vzrušenie. Nás však láka chodba, ktorou sa niekto v minulosti pokúšal prekopať a nájsť tak legendárne katakomby pod Máriačaládom. Chodbu sme našli rovnako opustenú ako schátraný kláštor. V okolí všetko neskutočne zarastené, všade viac bordelu a kláštor má o množstvo tehál menej… V bazéne sa vo vlastnej šťave kúpe divá sviňa a studňa už nemá ani svoj poklop…

Záver

V miestach kde sa nachádzajú prepady sa v minulosti pestovalo hrozno. Na najstarších mapách z 1. vojenského mapovania, z roku 1764-1786, boli všade v okolí vinice. Budovy v oblasti prepadov tam nie sú zakreslené. Na mapovaní z rokov 1810-1869 však už budovy sú a dokonca i v miestach kde sa nachádzajú prepady. I keď v prevažnej väčšine ide o pivnice klasických menších vinárskych pivničiek, ktoré sa určite i dnes nájdu u domáceho obyvateľstva v obci, pivnica v blízkosti stožiara s rozmermi 3 x 4 x 18 metrov (výška, šírka, dĺžka) a pôvodnými rozmermi 3 x 4 x 25 metrov (minimálne!) je podľa mňa unikátom. Ten kto pivnicu dal kopať, pretože ju isto nekopal sám, musel vlastniť väčšie množstvá viníc z ktorých mu tam zrelo víno. Takže  konečnom dôsledku nejde o katakomby, ktoré sú v istom kruhu obľúbenou témou, ale o staré zabudnuté vínne pivničky.

 

Pravdepodobne sa tu takýchto pivníc nachádza viac, no hlbšie prepady ako v prípade prepadu pri stožiari, sa tu s veľkou pravdepodobnosťou nevyskytnú.

Zhodli sme sa, že najúčinnejšou ochranou voči budúcim prepadom je odkopanie celej pivnice a jej následné zasypanie i keď v prípade mega pivnice by to bola škoda.

Ďakujeme p. Szestakovi za informácie a námet na výlet.

B. Blaškovičovi za ubytovanie a podporu.

Samozrejme aj všetkým účastníkom: S. Volek, F. Orgoň, Ľ. Jánoš, M. Hanák, M. Bednár, P. Tomek, B. Blaškovič, J. Fukna, M. Velmšmid

 viac fotografií v Galérií