22. februára 2016

Historické potulky Malackami

..ani som nevedel, že sa niekde koná akcia Svetového dňa sprievodcov cestovného ruchu. Nebyť facebooku, ani by som sa nedozvedel. Do tejto akcie sa sa tento rok zapojilo i mesto Malacky. Pri tejto príležitosti si pracovníci Mestského centra kultúry - Múzea Michala Tillnera a turisticko-informačnej kancelárie pripravili zaujímavú ponuku: Historické potulky Malackami. Takáto ponuka sa neodmieta a tak sme sa tam teda vybrali..  
Dorazili sme ako tak tesne pred plánovaný začiatok akcie, pred 14 h. Záujemcov bolo plný kostol Svätej trojice, kde sa práve táto akcia začala. Ja som si v tu chvíľu predstavoval ako tento nápor nezvládnu. 
Kostol na Dolnom konci Malaciek je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách. Kedysi to bolo centrum Malaciek, pokračoval Mgr. Martin Macejka. Kostol bol postavený niekedy koncom 16. alebo začiatkom 17. storočí Balášovcami.
Pôvodný hlavný oltár pochádzal z roku 1755 a jeho strede sa nachádza maľovaný obraz Najsvätejšej Trojice. 
Pod kostolom by sa mala nachádzať minimálne jedna krypta a niekoľko hrobov.


Kedže nás rozdelili do skupín, moje obavy sa nepotvrdili. Ako náš sprievodca nás sprevádzal Mgr. Pavol Vrablec, PhD. 
A o chvíľu sme už boli v Mestskom centre a obdivovali múzeum. Cez pečate, fotografie, petrolejové lampy, sánky, varechy a ľudové tradície som nazrel i do galérie...
Bolo na čo pozerať, bolo čo obdivovať a nielen v galérií ale i sochy pred Mestským centrom boli krásne.



Potulky pokračovali smerom k cintorínu, kde sú pochované známe osobnosti Malaciek. 


Pomaly sme sa presunuli k soche sv. Floriána, ktorú dali postaviť Pálffyovci v roku 1777. Z celej sochy sa však zachoval len podstavec. Torzo sochy už ani nepripomína postavu a tak odpočíva v malackých kryptách. Sochu sv. Floriána sa však podarilo opraviť v roku 2002. Podstavec zostal teda pôvodný a sochu opravili podľa "Floriánov" z okolitých obcí...

Pristavili sme sa pri kine a ďalšou našou potulkou bol Čierny kláštor. V roku 1950 bola činnosť kláštora násilne ukončená komunistami. Vtrhli do kláštora, pozatýkali rehoľníkov a odviezli ich do väzenia alebo pracovných táborov. Slávna knižnica s vyše 5000 knihami, mnohé prvotlače z 15. storočia, bola zničená...
Pozreli sme si oltáre i epitaf Mikuláša V. z roku 1741. Zaujímavou zastávkou boli tiež Sväté schody, ktoré sú vernou napodobeninou  jeruzalemských, po ktorých kráčal Kristus k Pilátovi. Pod každým z 27. schodov sú zamurované vzácne relikvie svätých.


Pod kostolom sa nachádzajú krypty, kde pochovávali Pálffyovcov a za poplatok 12 zlatých sa tu mohol pochovať ten kto na to v tej dobe mal. Celkovo sa odhaduje, že je pod kostolom pochovaných okolo tristo tiel. Časť krýpt je však zamurovaná. Nie však všetci Palffyovci sú pochovaní tu. Ku "nám" najbližšie sú pochovaní Anton Karol Pálffy s manželkou Leopoldínou a to priamo v hrobke na cintoríne v Plaveckom podhradí. Zaujímavosťou je, že Leopoldína zomrela vo Viedni. Na to ju o tri dni previezli do Malaciek a následný deň ju tam pochovali. No o dva mesiace jej telo slávnostne previezli do Plaveckého Podhradia a vedľa manžela pochovali...

V kryptách je i srdce Jána III, syna palatína Pavla IV. Pavol IV bol poctený za zásluhy v boji proti Turkom tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Martina v Bratislave. Pôvodne tu bolo i jeho srdce. No pri prestavbe boli srdcia prevezené do kaštieľa, vrátilo sa iba jedno srdce. Dodnes je to záhadou. Srdcu Pavla IV sa pripisovala zázračná moc. Vraj krvácalo pred blížiacimi sa pohromami...
Počas druhej svetovej vojny tieto krypty slúžili ako protiletecké kryty. Vtedy sa tu stal tiež "malý zázrak". Pri bombardovaní Malaciek spojencami, v Malackách bola totiž továreň vyrábajúca súčiastky pre nemeckú armádu, zhodili omylom bombu aj na kláštor. Bomba sa však iba obtrela o vonkajšiu stenu kláštora a dopadla na zem tak, že nevybuchla. Pod miestom dopadu bomby sa v tom čase v kryptách skrývali malacké ženy a deti...
Pohromou pre krypty bol bývalý režim. Za socializmu sa na pamiatky nehľadelo a tak zostali krypty bez povšimnutia. Využili to však niektorí jedinci, ktorí miesto zneuctili a podarilo sa im ho i vypáliť. Pri požiari zhoreli i vzácne striebrom a zlatom vyšívané rúcha. O tomto incidente sa však málo hovorí a nespomína. Dôvodom je zneuctenie mŕtvych...







Od kláštora sme sa presunuli k synagóge. Synagóga nebola jedinou modlitebňou židovskej komunity v Malackách.  Tá stála na mieste terajšej športovej haly Malina. Keď však už nepostačovala, postavili v roku 1887 inú. Presne tú ktorú poznáme dnes. Počas 2. svetovej vojny žilo v Malackách okolo tristo židov, no väčšina z nich zahynula v koncentračných táboroch.
Synagóga má tri vstupy. Hlavný vchod bol pre mužov do modlitebne a dva bočné so schodmi na balkóny pre ženy.
Dnes je synagóga rozdelená na dve podlažia kde prízemie slúži základnej umeleckej škole a na poschodí sa nachádza koncertná sieň. 
Ku dekorovanej arche na uloženie tóry vo východnej stene sme sa nedostali a tak sme si pozreli aspoň zdobený kazetový strop.




Prechádzkou zámockým parkom sa dostávam ku kaštieľu. Tam nás už víta stráž, ktorá nás sprevádza do reprezentačných priestorov kaštieľa. Tu sa dozvedáme čosi o rode Palffyovcov, ich postavení a zásluhách... Potom sa presúvame dole do vynovených priestorov, ktoré občas slúžia i ako obradné priestory pre svadobčanov. Mne ako jaskyniara zaujímali najspodnejšie podlažia, no tam sme sa nedostali. Vraj tam boli len prieskumníci a mnoho sa o nich nevie. Ak by bol záujem, my jaskyniari Plavecké Podhradie sa radi zhostíme tejto úlohy prípadne i zmapovania ak však bude čoho. Pod kaštieľom sa však nachádza niekoľko miestností. Pivnice slúžili pre ubytovanie služobníctva. Jedna chodba vyúsťuje do studne, ktorá sa nachádza v strede dvora vo vnútri kaštieľa. V najspodnejších priestoroch je i veľká koniareň. Sem sa však kone nemohli dostať z kaštieľa a jeho najbližšieho okolia, preto to zostáva záhadou. Niektoré chodby boli časom zamurované, no predpokladá sa, že by chodby mohli viesť ku kláštoru. Dokonca i krypty, ktoré sú zamurované pokračujú ďalej, no smerom ku kostolu Svätej trojice. Tam sa v polovici 20. storočia niečo prepadlo, no svedkovia už nežijú alebo odmietajú o tom hovoriť...




V nohách už máme niekoľko kilometrov a čas už tiež pokročil. Je niečo po pol šiestej a tak už nezostáva čas. Prehliadka sa končí. Pekne si to na nás pripravili. Bol to príjemne strávení čas malackými potulkami histórie. Ďakujeme všetkým, ktorí sa na tejto akcií podieľali a hlavne sprievodcom, že bez nároku na odmenu nám venovali svoj drahocenný čas. Veľké ĎAKUJEME


Marek Velšmid




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára