Katakomby Kolta - Maračalád

Katakomby Kolta - Mariačalád 14.2.2025-16.2.2025 

V apríli 2024 dostávame informácie, že v oblasti Kolta, sa na poliach prepadávajú poľnohospodárske stroje. “Tento rok sme sa už tri krát prepadli”, píše v správe p. Seszták. Našiel si nás podľa príspevku z roku 2012, kedy sme tiež dostali námet na preskúmanie podzemia do oblasti Marianskej čeľadi v katastri obce Veľké Lovce…

Pán Seszták sa dopytoval na mapové podklady, pretože sa hovorí, že chodby vedú až pod Pustý kostolík za obcou Kolta. Pustý kostolík sa vraj “prepadol” a zostal z neho len kríž.

Do podzemia v Maričaláde sa pokúsilo dostať zopár nadšencov, no p. Igor ktorý nás oslovil  tam už vraj bol. Dostal sa tam cez prepadnutý otvor v blízkosti kláštora. Žiaľ p. Igor musel na záskok do práce. Prepady sme našli, no otvor tam už nebol. Naše odhodlanie prekopať sa po chvíli schladilo množstvo odpadu ako použitých plienok z nejakého hospicu alebo z domova dôchodcov. Mapku som vtedy vyhotovil iba zo známej zavalenej pivnice pod kláštorom…

Podľa množstiev fotografií a videí p. Sesztáka ma prepady v katastri obce Kolta zaujali. Bol som odhodlaný sa do tejto  oblasti vrátiť a pozrieť sa na údajne katakomby, ktoré tu starší ľudia spomínajú mladším generáciám. Termín som volil na najchladnejší mesiac v roku - február. Zem je vo februári premrznutá a ľahšie sa hľadajú otopy. Po poli sa tiež lepšie pohybuje a nie je zarastené plodinou, kde by sa tieto miesta ťažšie hľadali…

Kolta - vytipované prepady

Chladný vzduch ešte umocňoval vietor a prvý prepad, zo zoznamu GPS bodov, nevyzeral vôbec vľúdne. Plytko prepadnutá ornica veľkosti niečo cez 2 m2 s najväčšou hĺbkou na jej severnej strane, cca 30 cm, bol prepad sklamaním. Na rad prišla termokamera, ktorá ukázala o niečo vyššie teploty ako na povrchu a tak sme dieru prešťuchli. Termokamerou bolo vidno teplejší vzduch a tak sa dal Stano do kopania. Aby sme nestrácali čas, vybrali sme sa autom ku ďalším vytipovaným bodom, ktoré som našiel cez mapu tieňovaného povrchu (LIDAR). Keď tu v čase skenovania aj nejaké diery boli, teraz po nich nezostala žiadna stopa. Zostali nám ešte tri body. Prepad pri stožiari, prepad medzi stĺpmi a prepad vo vinohradoch. Zamierili sme teda ku stožiaru. Tento prepad nás veľmi zaujal a tak sme sa rozhodli zavolať druhú skupinu, ktorá sa medzičasom presunula ku prepadu medzi stĺpmi. I stadiaľ hlásia pekný prepad. V plytkom prepade sa otvorila len malá diera, akoby diera po králikoch a tak sme ďalší prieskum tohto prepadu ukončili.

Prepad pod stožiarom

Úzky prielez sme museli trochu rozšíriť. Pôvodne asi tri metre vysokú klenbu postupne znižuje piesčitá hlina opadávajúca zo stropu. Pivnica je asi 3,5 m široká a asi 18 m dlhá. Pôvodne bola pivnica dlhšia. Za závalom sa nachádza ďalší priestor, ktorý v minulosti už zasypali keď sa im tu prepadol kombajn. Je možné, že pivnica ktorej dno sa nachádza asi sedem metrov pod úrovňou terénu, bola dva až trikrát tak dlhá. Na konci pivnice, na pravej strane je miernejší svah, ktorý smeruje k povrchu. Pivnica tu mohla vyúsťovať na povrch. Tento otvor mohli neskôr osadiť skružami, ktoré sa nachádzajú popri poľnej ceste práve v blízkosti tejto pivnice. Na opačnej strane pivnice mohol byť tiež vchod a to priamo do budovy. Domnienku umocňuje mapa z rokov 1810-1869 kde na mape vidno niekoľko budov, kde mohlo ísť o dajaký statok. Podľa nápisov na stenách pivnica spadá tiež do obdobia začiatkom 19. storočia kde najstarším do hliny vyrytým rokom je rok 1833. 

Prepad medzi stĺpmi

Predposledný prepad sa nachádza takmer v strede medzi plytkým a najhlbším prepadom. Pivnica bola
oveľa menšia, s rozmermi z čoho je už východná časť zasypaná. K zániku prispelo plytšie uloženie pivnice. Pivnica ktorá mala rozmery asi 2 x 7 metrov (možno i menej) bola vykopaná necelý meter pod povrchom. Do druhej strany sme sa po meraní teplôt za pomoci termokamery, pokúšali dostať aj inšpekčnú kameru. Slúžil nám otvor, ktorý sa nachádza do dvoch metrov východnejšie od prepadu. 

Prepad na terase

Prepad na terase sme si nechali na koniec. Nemali sme presnejšiu lokalizáciu a tak sme si naň nechali najviac času. Ako sa však ukázalo, našli sme ho na “prvý šup”. Prepad naznačuje, že by mohlo ísť o vchod do pivnice, ktorá sa nachádza pod terasou na okraji medze. V prepade sme sa pokúsil pol metra zahĺbiť. Nepodarilo sa nám dosiahnuť voľnejší priestor, ktorým by sme mohli nahliadnuť inšpekčnou kamerou. Prepad by sme museli prehĺbiť v širšom objeme a nie je isté či by sme sa do pivnice vôbec dostali. Práce sme ukončili a ja som ešte vybehol pozrieť poslednú terasu, kde som mal ešte GPS bod z LIDARu, ktorý som si chcel pozrieť. Išlo však len o svah prerezaný občasným tokom, ktorý sa tu môže vyskytnúť po výdatných dažďoch.

Mariánska čeľaď

Takmer po trinástich rokoch sa vraciame na miesta opradené legendami. Množstvá strašidelných videí o duchoch či mníchoch unášajúcich dievčence, ktoré napokon zamurovali do stien kláštora, vzbudzujú u niektorých jedincov strach i vzrušenie. Nás však láka chodba, ktorou sa niekto v minulosti pokúšal prekopať a nájsť tak legendárne katakomby pod Máriačaládom. Chodbu sme našli rovnako opustenú ako schátraný kláštor. V okolí všetko neskutočne zarastené, všade viac bordelu a kláštor má o množstvo tehál menej… V bazéne sa vo vlastnej šťave kúpe divá sviňa a studňa už nemá ani svoj poklop…

Záver

V miestach kde sa nachádzajú prepady sa v minulosti pestovalo hrozno. Na najstarších mapách z 1. vojenského mapovania, z roku 1764-1786, boli všade v okolí vinice. Budovy v oblasti prepadov tam nie sú zakreslené. Na mapovaní z rokov 1810-1869 však už budovy sú a dokonca i v miestach kde sa nachádzajú prepady. I keď v prevažnej väčšine ide o pivnice klasických menších vinárskych pivničiek, ktoré sa určite i dnes nájdu u domáceho obyvateľstva v obci, pivnica v blízkosti stožiara s rozmermi 3 x 4 x 18 metrov (výška, šírka, dĺžka) a pôvodnými rozmermi 3 x 4 x 25 metrov (minimálne!) je podľa mňa unikátom. Ten kto pivnicu dal kopať, pretože ju isto nekopal sám, musel vlastniť väčšie množstvá viníc z ktorých mu tam zrelo víno. Takže  konečnom dôsledku nejde o katakomby, ktoré sú v istom kruhu obľúbenou témou, ale o staré zabudnuté vínne pivničky.

 

Pravdepodobne sa tu takýchto pivníc nachádza viac, no hlbšie prepady ako v prípade prepadu pri stožiari, sa tu s veľkou pravdepodobnosťou nevyskytnú.

Zhodli sme sa, že najúčinnejšou ochranou voči budúcim prepadom je odkopanie celej pivnice a jej následné zasypanie i keď v prípade mega pivnice by to bola škoda.

Ďakujeme p. Szestakovi za informácie a námet na výlet.

B. Blaškovičovi za ubytovanie a podporu.

Samozrejme aj všetkým účastníkom: S. Volek, F. Orgoň, Ľ. Jánoš, M. Hanák, M. Bednár, P. Tomek, B. Blaškovič, J. Fukna, M. Velmšmid

 viac fotografií v Galérií 

Víkend na Ofrflanom (6.9.2020)

..už meškákáme. Dohodli sme sa na pol siedmu, je už trištvrte. Prichádzame k závore, kde máme mať spicha. Milanove auto blokuje závoru a Vladko nás srdečne víta. Po chvíli už frčíme na Javorinku. Necelý kilometer od parkoviska sa nachádza jaskyňa Ofrflané, ktorú zdolávame už šestnásť rokov. Tento víkend nebude výnimkou a snáď nás čaká i prekvapenie.

Auta sú už zaparkované, tak presúvame bágle na Ladu Nivu. Miesta už niet pomaly ani pre šoféra. Tibor vždy nájde skulinku kam niečo vtesná. V tom na scénu prichádza poľovník. Nebudem sa rozpisovať, ale stretnutie to nebolo príjemné. Jeho arogantné správanie nám liezlo pod kožu. Snáď sa s ním už nikdy nestretneme.

Slnko už dávno zašlo a tak za súmraku rýchle vybaľujeme. Dole svahom sa rúti akési auto. No z Bohom, poľovník si vezie posilu... Prichádza Kígen a tak nám odľahlo 😊

Vybaľuje dančie mäsko a súdok pivka. Cukor s Dášou tupia nože na cibuľke a Jaro pripravuje mäsko. Kibici tlačia recepty na guľáš, no Cukor mieša len ten svoj. Tí čo sme sa rozpili, rozobrali sme všemožné témy a trocha nakúpili nie len cez Ebay... Cukor hlási uvarený guľáš. Iba sme sa zalizovali. Tí mlsnejší si dali i dva krát.

Ale rána sú tu krásne...

Nie že by sa nám nechcelo, veď vieme kam ideme a čo chceme. Po včerajšej noci nám to nepríde až také podstatné, ale nikto nenamieta. Napriek tomu, že som sa už včera nevedel dočkať, dnes už cítim tú povinnosť.

Dohodli sme sa na dve zmeny. Prvá, v zostave Marek, Tibor a Vlado, pôjde doobeda k Zuzkiným vodopádom namontovať rebríky. Rozšíri úžinu a zmeria nové metre. Poobede sa druhá zmena v zostave „možno“ Marek, Tibor, Cukor, Dáša a Maxim presunú do Kozma a pozhadzujú zával. Očakávame príchod ďalšieho účastníka a tak sa možno pridá.

V jaskyni sme boli už okolo deviatej. S novými rebríkmi sme sa presúvali k bodu číslo 13, ktorý sa nachádza v hĺbke -41 metrov. Po rozbalení Tiborových inštrumentov sme s Vladom obdivovali dômyselný rebríkový systém. Následne sme už len rezali a podávali materiál určený k bezpečnému výstupu do nových priestorov. Netrvalo to dlho a už sme riešili prielez. Tibrovi sa podarilo dostať cez úzky prielez a hlási nových sedem metrov. Nie je to veľa, ale možno to tu dakde pustí ďalej. Treba preskúmať zúženie a spodnú puklinu. Tiborovi posielam „selfie tyč“ s kamerou aby sa pozrel za roh. Zúženie nič dobrého neveští a tak rozširujeme zúženie a čistíme spodnú úžinu. Pod nami sa otvorila puklina široká asi tridsať centimetrov, no nikam nevedie. Celé nové priestory nad Zuzkinými vodopádmi tak pripomínajú kaskády. Pri zostupovaní dole mám problém. Po čistení pukliny sa Tiborovi nepodarilo zhodiť väčší balvan  a tak mi zužoval prielez.  Trocha sádlovej jogy a podarilo sa mi položiť obe nohy na novo namontovaný rebrík. Metre sme nezamerali, nechal som si to na budúce. Po výstupe na povrch sme si dali pivko a guláš.

 Privítali sme posily na druhú zmenu, Peťa s Matejom, ktorí medzičasom dorazili. Zásobovač Kígen priviezol návštevu, dolial vodu a vymenil vypitý súdok piva. Druhá zmena sa do jaskyne napokon dostala okolo 16h.

Sobotný večer sa pre niektorých už neniesol v takej nálade ako ten včerajší, no posedeli sme. Možno pre únavu i pre to, že sme očakávali dážď. Obloha okrem baránkových obláčikov neveštila žiadnu zmenu a tak sme dúfali, že nás to minie. Okolo pol tretej sa objavili prvé kvapky a blesk udrel zo vzdialenosti päť kilometrov. Následne prišla vodná smršť so zúriacimi bleskami vzdialených tri kilometre. Nikto to neprespal. Niektorí sa topili vo vode a lovili topánky z blata. Až ráno nám došlo aká to bola sprcha.

    Ale rána sú tu krásne...

Posledné dopíjanie a dojedanie v „občasnom mrholení“ sa zmenilo na balenie v blate. Zvládli sme to a po kontrole tábora sme sa pomaly vzďaľovali i so spomienkami na pekný víkend.

Ďakujeme všetkým účastníkom za nezabudnuteľný pekný víkend!

Zúčastnení:

Tibor Kožuch, Dáša Šefčíková., Cukor Kryštálový (Matej Regitko), Matej Drazdik, Peter Uhrin, Vlado Tencer,  Maxim Velšmid, Marek Velšmid, Jakub Molnár, Jaroslav Butaš + návšteva. Určitú dobu s nami pobudol i Milan Herz, ktorý sa venoval závrtu na Ámone.

 Galéria fotografií

 

  

Záhadná socha v banskej štole

Záhada

V roku 2016 som narazil na jeden blog popisujúc bane v Malých Karpatoch. Ako jaskyniara ma zaujíma všetko o podzemí.  Najviac som zostal prekvapený, keď som na jednej fotografií zbadal  z vody trčiacu hlavu Márie s Ježiškom.  Fotografia bola urobená v banskej štôlni Mikuláš, kúsok za Pernekom.  Štôlňa sledovala tzv. spodnú žilu s kremenno-karbonátovou výplňou a malým obsahom rudných minerálov – sfaleritu a galenitu. Mocnosť žily bola 10 – 30 cm a štôlňa ju sledovala asi 6 m, potom sa žila stratila. Druhá chodba v štôlni bola razená pozdĺž puklín prebiehajúcich súhlasne s bridličnatosťou hornín.

Človek ako georadar?

..nezvyčajné prirovnanie, no posúďte sami. 

Je to už možno viac ako dvadsať rokov, čo som sa po prvý krát stretol s fenoménom Dowsing alebo po slovensky prútikárstvo - prútkarstvo. V článku sa venujem hľadaniu podzemných priestorov touto formou. Kedy a prečo prútik reaguje nejde jednoznačne povedať, no ide to...

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch III. – Doľany

alebo ako sa sv. Leonard bez pasu dostal pod zemou z FR do SR

Vyrážame hneď z rána. Z Jarom sme dohodnutí., príde pre mňa o pol deviatej a tak s báglom stepujem pred barákom. Bolo pod mrakom a teplota sa po studených ránach konečne vyšplhala na 9°C. Pršať hlásili až okolo 14h a tak máme dosť času niečo vykopať. Jaro trocha meškal. Veď cez hory to máme len na skok. O pol desiatej si už obzerám terén a vstup do jaskyne. Kolegovia tu už zopár akcií odrobili a tak sa mi lepšie plazí. Ide o pseudokrasovú jaskyňu. Steny tvoria vápencové zlepence...

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch - Píla II. (alebo ako sme vykopali zlatú baňu)

Zdá sa mi, že dni plynú čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Ešte nedávno sme mrzli cestou do práce a teraz sa už varíme v autách. A opäť tu máme víkend. Nie je síce podľa očakávaní. Teploty klesli až o desať stupňov, k desiatim a ešte aj prší. Nie je  očakávaný, ale je v očakávaní. Prešiel totiž už rok čo sme na Píle pátrali po zabudnutej jaskyni. A teraz je to tu. Víkend cez ktorý odhalíme dávne tajomstvo...

Katakomby v Kováčove

Kolujú legendy...

Katakomby začali budovať ľudia z okolitých obcí ako úkryty pred Turkami. Tieto neskôr využila nemecká armáda a rozšírila ich o niekoľko, údajne až o osem, poschodí. Mali by ich využívať ako úkryty pre vojsko a muníciu. Podľa iných zdrojov by tu mali umiestňovať pohonné hmoty, ktoré sa prepravovali loďami od Čierneho mora cez Rumunsko po Dunaji alebo železničnou dopravou. Niektoré legendy vravia, že by katakomby mali byť prepojené popod rieku Dunaj...