Víkend na Ofrflanom (6.9.2020)

..už meškákáme. Dohodli sme sa na pol siedmu, je už trištvrte. Prichádzame k závore, kde máme mať spicha. Milanove auto blokuje závoru a Vladko nás srdečne víta. Po chvíli už frčíme na Javorinku. Necelý kilometer od parkoviska sa nachádza jaskyňa Ofrflané, ktorú zdolávame už šestnásť rokov. Tento víkend nebude výnimkou a snáď nás čaká i prekvapenie.

Auta sú už zaparkované, tak presúvame bágle na Ladu Nivu. Miesta už niet pomaly ani pre šoféra. Tibor vždy nájde skulinku kam niečo vtesná. V tom na scénu prichádza poľovník. Nebudem sa rozpisovať, ale stretnutie to nebolo príjemné. Jeho arogantné správanie nám liezlo pod kožu. Snáď sa s ním už nikdy nestretneme.

Slnko už dávno zašlo a tak za súmraku rýchle vybaľujeme. Dole svahom sa rúti akési auto. No z Bohom, poľovník si vezie posilu... Prichádza Kígen a tak nám odľahlo 😊

Vybaľuje dančie mäsko a súdok pivka. Cukor s Dášou tupia nože na cibuľke a Jaro pripravuje mäsko. Kibici tlačia recepty na guľáš, no Cukor mieša len ten svoj. Tí čo sme sa rozpili, rozobrali sme všemožné témy a trocha nakúpili nie len cez Ebay... Cukor hlási uvarený guľáš. Iba sme sa zalizovali. Tí mlsnejší si dali i dva krát.

Ale rána sú tu krásne...

Nie že by sa nám nechcelo, veď vieme kam ideme a čo chceme. Po včerajšej noci nám to nepríde až také podstatné, ale nikto nenamieta. Napriek tomu, že som sa už včera nevedel dočkať, dnes už cítim tú povinnosť.

Dohodli sme sa na dve zmeny. Prvá, v zostave Marek, Tibor a Vlado, pôjde doobeda k Zuzkiným vodopádom namontovať rebríky. Rozšíri úžinu a zmeria nové metre. Poobede sa druhá zmena v zostave „možno“ Marek, Tibor, Cukor, Dáša a Maxim presunú do Kozma a pozhadzujú zával. Očakávame príchod ďalšieho účastníka a tak sa možno pridá.

V jaskyni sme boli už okolo deviatej. S novými rebríkmi sme sa presúvali k bodu číslo 13, ktorý sa nachádza v hĺbke -41 metrov. Po rozbalení Tiborových inštrumentov sme s Vladom obdivovali dômyselný rebríkový systém. Následne sme už len rezali a podávali materiál určený k bezpečnému výstupu do nových priestorov. Netrvalo to dlho a už sme riešili prielez. Tibrovi sa podarilo dostať cez úzky prielez a hlási nových sedem metrov. Nie je to veľa, ale možno to tu dakde pustí ďalej. Treba preskúmať zúženie a spodnú puklinu. Tiborovi posielam „selfie tyč“ s kamerou aby sa pozrel za roh. Zúženie nič dobrého neveští a tak rozširujeme zúženie a čistíme spodnú úžinu. Pod nami sa otvorila puklina široká asi tridsať centimetrov, no nikam nevedie. Celé nové priestory nad Zuzkinými vodopádmi tak pripomínajú kaskády. Pri zostupovaní dole mám problém. Po čistení pukliny sa Tiborovi nepodarilo zhodiť väčší balvan  a tak mi zužoval prielez.  Trocha sádlovej jogy a podarilo sa mi položiť obe nohy na novo namontovaný rebrík. Metre sme nezamerali, nechal som si to na budúce. Po výstupe na povrch sme si dali pivko a guláš.

 Privítali sme posily na druhú zmenu, Peťa s Matejom, ktorí medzičasom dorazili. Zásobovač Kígen priviezol návštevu, dolial vodu a vymenil vypitý súdok piva. Druhá zmena sa do jaskyne napokon dostala okolo 16h.

Sobotný večer sa pre niektorých už neniesol v takej nálade ako ten včerajší, no posedeli sme. Možno pre únavu i pre to, že sme očakávali dážď. Obloha okrem baránkových obláčikov neveštila žiadnu zmenu a tak sme dúfali, že nás to minie. Okolo pol tretej sa objavili prvé kvapky a blesk udrel zo vzdialenosti päť kilometrov. Následne prišla vodná smršť so zúriacimi bleskami vzdialených tri kilometre. Nikto to neprespal. Niektorí sa topili vo vode a lovili topánky z blata. Až ráno nám došlo aká to bola sprcha.

    Ale rána sú tu krásne...

Posledné dopíjanie a dojedanie v „občasnom mrholení“ sa zmenilo na balenie v blate. Zvládli sme to a po kontrole tábora sme sa pomaly vzďaľovali i so spomienkami na pekný víkend.

Ďakujeme všetkým účastníkom za nezabudnuteľný pekný víkend!

Zúčastnení:

Tibor Kožuch, Dáša Šefčíková., Cukor Kryštálový (Matej Regitko), Matej Drazdik, Peter Uhrin, Vlado Tencer,  Maxim Velšmid, Marek Velšmid, Jakub Molnár, Jaroslav Butaš + návšteva. Určitú dobu s nami pobudol i Milan Herz, ktorý sa venoval závrtu na Ámone.

 Galéria fotografií

 

  

Záhadná socha v banskej štole

Záhada

V roku 2016 som narazil na jeden blog popisujúc bane v Malých Karpatoch. Ako jaskyniara ma zaujíma všetko o podzemí.  Najviac som zostal prekvapený, keď som na jednej fotografií zbadal  z vody trčiacu hlavu Márie s Ježiškom.  Fotografia bola urobená v banskej štôlni Mikuláš, kúsok za Pernekom.  Štôlňa sledovala tzv. spodnú žilu s kremenno-karbonátovou výplňou a malým obsahom rudných minerálov – sfaleritu a galenitu. Mocnosť žily bola 10 – 30 cm a štôlňa ju sledovala asi 6 m, potom sa žila stratila. Druhá chodba v štôlni bola razená pozdĺž puklín prebiehajúcich súhlasne s bridličnatosťou hornín.

Človek ako georadar?

..nezvyčajné prirovnanie, no posúďte sami. 

Je to už možno viac ako dvadsať rokov, čo som sa po prvý krát stretol s fenoménom Dowsing alebo po slovensky prútikárstvo - prútkarstvo. V článku sa venujem hľadaniu podzemných priestorov touto formou. Kedy a prečo prútik reaguje nejde jednoznačne povedať, no ide to...

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch III. – Doľany

alebo ako sa sv. Leonard bez pasu dostal pod zemou z FR do SR

Vyrážame hneď z rána. Z Jarom sme dohodnutí., príde pre mňa o pol deviatej a tak s báglom stepujem pred barákom. Bolo pod mrakom a teplota sa po studených ránach konečne vyšplhala na 9°C. Pršať hlásili až okolo 14h a tak máme dosť času niečo vykopať. Jaro trocha meškal. Veď cez hory to máme len na skok. O pol desiatej si už obzerám terén a vstup do jaskyne. Kolegovia tu už zopár akcií odrobili a tak sa mi lepšie plazí. Ide o pseudokrasovú jaskyňu. Steny tvoria vápencové zlepence...

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch - Píla II. (alebo ako sme vykopali zlatú baňu)

Zdá sa mi, že dni plynú čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Ešte nedávno sme mrzli cestou do práce a teraz sa už varíme v autách. A opäť tu máme víkend. Nie je síce podľa očakávaní. Teploty klesli až o desať stupňov, k desiatim a ešte aj prší. Nie je  očakávaný, ale je v očakávaní. Prešiel totiž už rok čo sme na Píle pátrali po zabudnutej jaskyni. A teraz je to tu. Víkend cez ktorý odhalíme dávne tajomstvo...

Katakomby v Kováčove

Kolujú legendy...

Katakomby začali budovať ľudia z okolitých obcí ako úkryty pred Turkami. Tieto neskôr využila nemecká armáda a rozšírila ich o niekoľko, údajne až o osem, poschodí. Mali by ich využívať ako úkryty pre vojsko a muníciu. Podľa iných zdrojov by tu mali umiestňovať pohonné hmoty, ktoré sa prepravovali loďami od Čierneho mora cez Rumunsko po Dunaji alebo železničnou dopravou. Niektoré legendy vravia, že by katakomby mali byť prepojené popod rieku Dunaj...

Skoro zabudnuté jaskyne v Malých Karpatoch - Píla I.

  Vstávam o niečo skôr ako zvyčajne každú sobotu. Vonku nesvieti slnko, no ani neprší. Teplomer ukazuje 6°C, je ideálny čas niekam vypadnúť. So Sašom sme sa už pred časom dohodli, že pôjdeme do obce Píla pozrieť lokalitu, kde by údajne mala byť jaskyňa. O jaskyni vieme ba toľko, že jaskyňa tam skutočne bola a vanul z nej studený prievan...